Počiatky chrámu Svätej rodiny siahajú do roku 1866, prvý kameň bol však položený 19. marca 1882, na sviatok svätého Jozefa. Vtedy začali stavebné práce trvajúce až do dnešných dní. Cieľom neobyčajného stavebného diela bolo podnietiť návrat k učeniu rímskokatolíckej cirkvi. Stavba sa začala na základe návrhu prvého architekta chrámu - Francisca de Paula del Villar y Lozano. Kvôli nezrovnalostiam s promotérmi prešiel projekt v roku 1883 do rúk Antonia Gaudího, ktorý mu venoval veľa energie. V roku 1926 zomrel a ukázalo sa, že by bolo nemožné pokračovať v stavbe v jeho duchu. S najväčšou pravdepodobnosťou by totiž Gaudí neponechal prírodné sfarbenie kameňa, nakoľko miloval farby a väčšina jeho prác vykazuje nadmerné používanie pestrých tónov.

Gaudí zamýšľal z chrámu vybudovať poslednú veľkú svätyňu kresťanstva, takže je bohatá na kresťanské symboly. Osemnásť veží reprezentuje dvanásť apoštolov, štyroch evanjelistov, Pannu Máriu a najvyššia z nich Ježiša Krista. Tá by mala byť doplnená obrovským krížom, zatiaľ čo veže evanjelistov budú obohatené o ich tradičné symboly: býka (sv. Lukáš), anjela (sv. Matúš), orla (sv. Ján) a leva (sv. Marek).

Gaudí chcel vybaviť chrám tromi pôsobivými fasádami: Narodenie, Umučenie a Zmŕtvychvstanie, pričom každá by mala svoje štyri veže. V roku 1935 bola výstavba prerušená a do tej doby sa podarilo dostavať len východnú fasádu - Narodenie. Na jej veľkých dverách si možno prečítať texty z Biblie. Pomerne nedávno bola postavená úplne nová fasáda predstavujúce Kristovo utrpenie. Miestami je však trochu v rozpore s Gaudího dielom a myšlienkou.